16. október - Svetový deň potravy

Pod heslom: Budovanie nulovej hladovej generácie.

  • 16. október bol ako Svetový deň potravy vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO – Food and Agriculture Organisation of the United)
  • Svetová zdravotnícka organizácia si ho začala pripomínať od roku 1981
  • je uznávaný vo viac ako 150 krajinách po celom svete, vrátane Slovenska
  • jeho úlohou je informovať verejnosť o aktivitách FAO a zvyšovať povedomie o problematike dostupnosti potravín v niektorých krajinách
  • každoročne poukazuje na problematiku nedostatku a dostupnosti potravín vo svete, a tiež problematiku globálnej potravinovej bezpečnosti
  • vo svete ešte stále existujú obrovské rozdiely v dostupnosti potravín; kým jedni majú potravy dostatok, iní zomierajú od hladu
  • ľudia by sa mali zamyslieť nad konzumovanou stravou, potravinami neplytvať, no nemali by šetriť na kvalite potravín

Potrava a význam jej zložiek

  • potrava (strava) je látka, ktorú organizmus príjma pre zabezpečenie svojej výživy (energie)
  • základné zložky potravy sú bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky, vitamíny a stopové prvky
  • racionálne zložená strava by mala obsahovať primerané množstvo týchto základných zložiek
  • množstvo energie, ktoré musí človek v potrave prijímať závisí od pohlavia, veku, telesnej výšky a váhy, ale tiež od druhu vykonávanej práce
  • časť prijatých živín použije organizmus k rastu, časť na krytie energetických potrieb a zvyšok ukladá „do zásoby“
  • potrava by mala spĺňať 5 základných požiadaviek:
    • 1. musí byť kaloricky výdatná
    • 2. musí zachovávať optimálny pomer medzi príjmom cukrov, tukov a bielkovín
    • 3. musí byť biologicky hodnotná, t.j. musí obsahovať nevyhnutné aminokyseliny (bielkoviny živočíšneho pôvodu, ktoré sú hodnotnejšie ako bielkoviny rastlinného pôvodu)
    • 4. musí obsahovať nevyhnutné množstvo vitamínov
    • 5. musí obsahovať nevyhnutné množstvo minerálnych látok

BIELKOVINY

  • sú nenahraditeľnou zložkou potravy
  • mali by tvoriť asi 15% dennej dávky potravy; deti, dospievajúca mládež, tehotné ženy a chorí majú vyššiu bielkovinovú potrebu
  • sú hlavnou stavebnou látkou živých organizmov – buniek a tkanív
  • organizmus si ich nedokáže ukladať do zásoby
  • v procese trávenia sa bielkoviny rozkladajú na jednotlivé aminokyseliny
  • živočíšne bielkoviny sú plnohodnotnejšie, obsahujú nenahraditeľné aminokyseliny; ich zdrojom sú mlieko, vajíčka, pečeň, srdce, mäso, ryby
  • rastlinné bielkoviny sú menej hodnotné ako živočíšne (výnimku tvorí sója); ich zdrojom sú obilie a strukoviny

CUKRY (SACHARIDY)

  • sú základným zdrojom energie, nevyhnutné pre metabolizmus buniek
  • mali by tvoriť 55 – 65% dennej dávky potravy
  • pred vstrebávaním sa v tráviacom trakte sú rozkladané enzýmami na jednoduché cukry
  • prenikanie cukrov do bunky riadi hormón inzulín
  • dôležitou rezervou sacharidov v organizme je glykogén – živočíšny škrob uložený v pečeni a vo svaloch (pri zvýšenej námahe alebo chorobe je glykogén uvoľňovaný a rozkladaný na sacharidy)
  • pri nedostatočnom prívode sacharidov v potrave sa zásoba glykogénu nevyčerpáva úplne, ale získava sa premenou z tukov a aminokyselín

TUKY (LIPIDY)

  • sú dôležité pre vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K)
  • mali by tvoriť asi 20 – 30% dennej dávky potravy
  • majú v organizme niekoľko funkcií:
    • 1. energetická - ich energetická pohotovosť je síce menšia než u sacharidov, ale tukové tkanivo je dlhodobou rezervou pre uvoľňovanie energie
    • 2. stavebná - tuky sa spájajú s bielkovinami a sú súčasťou bunkových membrán, tiež sú základom niektorých hormónov
    • 3. ochranná - lipidy sú zlým vodičom tepla, čím chránia organizmus pred tepelnými stratami

VITAMÍNY

  • telo ich získava z potravy a väčšinu z ich si nedokáže vytvoriť
  • vitamín A je dôležitý pre správnu funkciu kostného a zubného tkaniva, taktiež aj pre pokožku a zrak; jeho zdrojom sú mlieko, vaječný žĺtok, pečeň, rybí tuk, farebná zelenina - najmä mrkva 
  • vitamín B = skupina vitamínov dôležitá pre všetky metabolické procesy; zdrojom sú kvasnice a pečeň
  • vitamín C je dôležitý pre syntézu a údržbu spojivového tkaniva; zdrojom sú hlavne citrusové plody, paradajky a zelená zelenina
  • vitamíny C a B sú rozpustné vo vode
  • vitamín E je potrebný najmä pre pleť a funkciu mozgu, podporuje činnosť pohlavných žliaz a správny priebeh tehotenstva; zdrojom je hlavne listová zelenina, orechy a obilné klíčky
  • vitamín D je využitý pre regulovanie metabolickej aktivity a hustoty kostného tkaniva; hlavným zdrojom je slnečné žiarenie, ale tiež maslo, mlieko a ryby
  • vitamín K je nevyhnutný hlavne pre zrážanie krvi a pri rekonvalescencii; zdrojom je listová zelenina a kvasnice

MINERÁLNE LÁTKY

  • sú nahromadené v kostiach a zuboch, v krvi udržujú stály osmotický tlak
  • dôležité sú hlavne sodík, vápnik (kosti, zuby), železo (stavba hemoglobínu) VLÁKNINA
  • je nestráviteľný zvyšok rastlinnej potravy, ktorá prechádza črevom
  • nemá nijakú energetickú hodnotu
  • je základom správnej činnosti čriev
  • hlavným zdrojom sú celozrnné obilniny, ovocie a zelenina

Novinky a aktuality

Kde nás nájdete? Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade nájdete na Zdravotníckej ulici 3525/3. Nízka dvojpodlažná budova priamo susedí s areálom hlavnej popradskej nemocnice.

Navigovať Kontakt Kontaktný formulár
Prehliadaním našej stránky súhlasíte s používaním súborov cookies. Tie nám pomáhajú vylepšovať naše služby.
Viac informácii o cookies a ich vypnutí.
Súhlasím
x